Zápisky jedného dievčaťa

Prvýkrát ju zazrel cez okno vo svojej izbe. Mala zlaté vlasy pod plecia, ktoré sa na slnku ligotali, bledú tvár, jemne červené líčka pery farby sladkých čerešní. Modrý šál mala posypaný bielym snehom. Ruky vo vreckách čiernobieleho kabáta. V ušiach mala slúchadlá. Vyzerala nádherne. Nie len preto, že bola veľmi pekná. Bola nezvyčajná. Kráčala po prázdnej ulici. Zrazu spomalila, zavrela oči, zdvihla tvár k slnku a pohybovala perami. Asi počúvala niečo zaujímavé. A celý vesmír spomalil spolu s ňou. Jej tieň na bielom snehu prezrádzal, že si ju len nevymyslel. rýchlo sa spamätal, vzal do ruky ceruzu a začal ju kresliť. Prsty sa mu triasli. Po čele stekala kvapôčka potu. Pracoval rýchlo ako ešte nikdy. Musel ju zachytiť. Musel ju zvečniť. Nemyslel na nič iné. Prešla až na koniec jeho ulice a zmizla za rohom. Akoby zhaslo slnko. Pozrel na papier. Bola tam. Snežienka, ktorá rozradostí zimu. Čarovné dievča. Nevyzerala tak dokonalo, no stačil to. Stačilo to, aby sa zaľúbil. Teraz už môže umrieť. Je pripravený.