Zápisky jedného dievčaťa

Nový blog..po tom, čo sa mi stalo naposledy je to veľký krok. Táto stránky mi veľmi nevyhovuje, ale človek si po čase nemôže príliš vyberať. Budem ešte niekedy schopná otvorene písať? Myslím že áno. Len si musím nechať čas. Niekedy veci plynú pomalšie ako by som čakala. Vlastne mi to tak vyhovuje. Rýchlosť ma desí. Možno raz poletím rýchlejšie ako vietor. Možno. A budem šťastná. Nechápte ma zle..nie som nešťastná, ale nemyslím, že takto vyzerá šťastie. Ak áno tak vďaka, čakala som viac. Veci, ktoré sa v mojom živote dejú sú prirýchle a zmätené..ako tento článok. Výbušná zmes emócií počas počúvania jednej pesničky. Mala by som sa asi predstaviť. Som obyčajné dievča, akých sú na svete milióny. Nie som výnimočne krásna, milá, vtipná, inteligentná. V ničom nevynikám. Mám priemerne pekný hlas, viem priemerne tancovať. Som celkom obyčajná. Ak ma však predsa túžite spoznať, hoci skutočne nemáte dôvod, skúste sa započúvať do šuchotu jesennéh lístia, do kvapiek dažďa dopadajúcich na strešné okno. Alebo proste počúvajte ticho. Niekde tam som ukrytá ja. Nový blog. Čistý zošit. Druhá šanca. Začiatok.. A pôjdem na to pekne pomaly a potichučky. Preto vás prosím..ak tento blog objavíte nechajte si ho ako tajomstvo, pretože víla, ktorá v ňom býva už nepotrebuje viac bolesti ako sa jej dostáva. S nehynúcou láskou- JA.